Všechna práva © Interkom 1984 - 2002

Po nedávnych Nových dobrých kusoch prichádzajú tentoraz od Gardnera Dozoisa Staré, ale to vôbec neznačí, že by boli slabé. Prirovnal by som ich skôr ku kvalitnému odležanému vínku, ktorému pribúdajúce roky len pridávajú silu a krásu...

       Zbierka poviedok Staré dobré kusy zostavená Gardnerom Dozoisom sa dostala na náš trh až po jeho Nových dobrých kusoch, pričom ale v Amerike vyšli v opačnom poradí. Dozois zostavil najprv staré a až neskôr nové. V našich končinách mohla táto laserácka zámena spôsobiť pokles záujmu o zbierku Staré dobré kusy z toho dôvodu, že poviedky v Nových dobrých kusoch boli takmer všetky vynikajúce – Dozois sa v nich pokúsil vyextrahovať to najlepšie z novej vlny SF osemdesiatych a deväťdesiatych rokov.

       Naproti tomu zbierka Staré dobré kusy obsahuje výber tých najlepších space opier od štyridsiatich po sedemdesiate roky, ktorý prešiel tvrdou Dozoisovou selekciou. Snažil sa zozbierať poviedky, ktoré pobavia aj súčasných čitateľov, ktoré obsahujú zaujímavý či originálny nápad a ktoré majú aspoň určitú minimálnu úroveň spisovateľského remesla. Podarilo sa mu to na jednotku s hviezdičkou. Celú túto procedúru, svoje myšlienkové pochody a výborne úvahy nad SF popisuje v dobrom a relatívne krátkom úvode zbierky.

       Jedna z najlepších vecí na celej zbierke, okrem poviedok, sú rovnako ako u Nových dobrých kusov, obsažné a informáciami nabité úvody pred každou z poviedok. Dozviete sa z nich stručný ale kompletný životopis autora, priebeh jeho spisovateľskej kariéry, súhrn jeho diel aj s chronológiou ako vznikali, ktoré diela boli čím ovplyvnené alebo koho ovplyvnili, kedy a kde vychádzali a kde sa ešte prípadne dajú zohnať... atď. Vo vymenúvaní by som mohol pokračovať, čo Dozoisa len usvedčuje zo zodpovedného a profesionálneho prístupu pri zostavovaní tejto zbierky a patrí mu za to všetka česť.

       Neviem, ako to bolo v origináli, ale Laserom nebol veľmi šťastne vyriešený prechod z tohto informačného úvodu na samotný text poviedky. Len o jeden bod väčší font a žiadny znak alebo zväčšené písmeno, mi niekedy zneprehľadňoval hľadanie a mal som problém trafiť sa na začiatok poviedky, hlavne ak som sa k nej vracal po určitom čase. Pritom stačilo fakt málo, nejaká klasická odstavcová značka, alebo to zväčšené písmeno...

       Samotné poviedky tvoria príjemne vyvážený mix a každý si tu nájde určite ten svoj typ space opery. Sú tu vesmírne kovbojky, inteligentné vedecké space opery, humorné, romantické aj náročnejšie, psychologické či iné, idúce viac do hĺbky. Niektorý skúsenejší čitatelia poviedok sa možno rozpomenú, že pár poviedok (napr. Prieskumný tým od Murraya Leinstera, Semleyinin náhrdelník od Ursuly K. Le Guinovej, či Brány jeho tváře, lampy jeho úst od Rogera Zelazneho...) už čítali niekde inde, ale to vôbec nebude vadiť, lebo sa dajú čítať stále dookola.

       Ďalším veľkým prínosom zbierky je, že predstavuje mnoho autorov, ktorých diela pomaly upadajú do zabudnutia, alebo sú dávno vypredaní a nie je možné ich už nikde zohnať. K takýmto autorom patria napr. priekopník alternatívnej histórie H. Beam Piper s kvalitnou dobrodružnou poviedkou Boh strelného prachu, Cordwainer Smith a jeho napínava poviedkach o vesmírnej špionáži Mačičky Hittonovyc mamičky, či Cyril M. Kornbluth s humornou poviedkou Ten diel slávy.

       Do výberu sa dostali aj scifistické legendy, vo vtedajšom období vychádzajúce spisovateľské hviezdičky, ako napr. A. E. van Vogt so svojou akčnou poviedkou Rull, Jack Vance s mozaikou mimozemských svetov vo výbornej poviedke Nový majster, L. Sprague de Camp v čisto dobrodružnej Galtonovej píšťalke, Poul Anderson v jemnej civilizačnej sonde v Ľudoch z neba, či Gordon R. Dickson s veľmi príjemne humoristicky ladenom príbehu o stretnutí dvoch civilizácii Muž v poštovej brašne.

       Poviedok je v zbierke ešte omnoho viac. Napr. od takých autorov ako James H. Schmitz, Leigh Brackettová, Brian W. Aldiss, Fritz Leiber, James Tiptree, Jr. a ďalší, ale nie je účelom tejto recenzie opísať všetky poviedky. Aj keď sú to takmer všetko skoro čisté space opery, ich kvalita je prekvapivo vysoká a vidieť, že Dozois si dal na výbere naozaj záležať. Mnohé povojnové texty zo štyridsiatich rokov sa čítajú rovnako vzrušujúco, akoby boli napísané tento rok.

       Mnohí kritici začali space operu na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, kedy zaznamenala útlm, zatracovať. No táto zbierka im dokáže vybiť z rúk všetky argumenty. Stačí si ju len prečítať.

       Nech žije space opera.