Interkom: TEMNÁ DÁMA

Miroslav Žamboch zažíva v tomto roku jedno z najplodnejších autorských období, pretože sa mu podarilo vydať okrem skvelej zbierky poviedok Ostří oceli aj novelu Seržant, ktorou, ako sám píše, si splnil sen svojej mladosti. Táto kniha je zaujímavá hneď z dvoch dôvodov – tým prvým je spojenie fantasy s vojenskou témou, ktorá oplýva ku potešeniu všetkých fanúšikov zbraní aj mnohými opismi modelov zbraní a nových technológií. Druhou zvláštnosťou je inak málokedy zrejmá slovanská atmosféra a „také normálne“ myšlienkové pochody hlavného hrdinu Lancelota, konajúceho bez veľkého pátosu typického pre americké postavy. Príbeh sa odohráva v známej-neznámej krajine, ktorá je ohrozená mocou temna, avšak ako vždy bolo pre obyčajného človeka bežné, o dôležitých veciach sa často dozvedá až posledný. Hlavný hrdina Lancelot sa snaží prežiť v jednotke pešieho komanda, ktoré sa vďaka jeho pohnutému životu stalo jeho rodinou. Spolu s ňou sa dostáva do víru udalostí, ktoré menia budúcnosť známeho kráľovstva, a aj tu sa ukazuje, že dôležitejší ako slepá poslušnosť rozkazom, je zdravý sedliacky rozum. Tak, ako v iných poémach o veľkých hrdinoch, nevyhýba sa ani Žamboch „ideálnej“ línii hry jedného herca, ktorému problémy akoby zázrakom „padajú do lona“ počas dlhej cesty za šťastím. Sú však veľmi vierohodné a znalcovi vojenskej problematiky neposkytnú veľa možností premýšľať o logických chybách. Asi najfantastickejším nápadom knihy je prvok chandrekosovej medze, ktorá je akýmsi prienikom možností mágie a reálnej techniky. Tá dáva novele neuveriteľný rozmer, v ktorom je potrebné uvažovať o stupni dokonalosti nástroja, ktorá v magickom prostredí môže spôsobiť jeho autodeštrukciu. Iným príjemným prvkom novely je zapracovanie klasického ľúbostného motívu medzi hlavným hrdinom a jeho náhodnou pomocníčkou. Naozaj len občas je možné stretnúť sa vo fantasy dielach so vzťahom vyrovnaným, priamym, plným jednoduchej vášne, o ktorom si čitateľ hneď na začiatku nepomyslí, že to dlho nevydrží. Nie je totiž pravidlom, že mág či vojak musí svoju lásku týrať nenaplnenou vášňou, aby ju v závere aj tak stratil. I keď tomuto nepísanému pravidlu – takmer „zákonu zachovania hrdinu“ sa Miroslav Žamboch naozaj nespreneveril. Jeho láska nevratne zomiera, aby Lancelot mohol vyskúšať niečo iné ... Nevtieravým spôsobom prezentuje autor na kresbe Temnej dámy, vládkyne chaosu, aj mnohé etické otázky. A zároveň dáva odpovede, kam až môže dosiahnuť pravidlo „účel svätí prostriedky“. Musím však uznať, že novela nie je vďaka tomu vôbec nudná, ani príliš moralistická, práve naopak, občas čitateľa prekvapia „chlapské žarty“ na úrovni malých detí, ktorým sa musí všetko podariť. Preto potešte svoje oko čítaním o sofistikovanej mágii, o tom, ako muži vedia prehrávať, ale aj o tom, že môžu existovať svety, kde smrť je iba relatívny pojem, závislý od typu smrtiacej zbrane.