Interkom: Hanba vydavateľov – Dvasať skrytých hviezd SF

Pohľad na knižné poličky musí fanúšikovi vedeckej fantastiky vniesť smútok do duše. Vydavatelia akoby na jeho žáner zabudli, akoby už nechceli vydávať to najlepšie, čo sa v ňom urodilo, akoby sa vykašľali na výhodu, ktorú majú oproti svojim americkým kolegom – že už totiž môžu vyberať len medzi tým najlepším. Namiesto toho sú tu tony fantasy (nič proti tej dobrej) a akčnej sci-fi. Pritom sa prehliadajú mnohí, vonku veľmi cenení autori. Ako uvidíte v nasledujúcom prehľade hviezd vedeckej fantastiky, od ktorých sme ešte nemali šancu čítať ani jednu knižku, sú to autori 50., 70. aj 80. rokov. Vydávajú sa najnovší, často nepreverení autori, ktorí svoje ságy ešte ani nedokončili. Prečo?

1. Michael Bishop – držiteľ dvoch Nebúl a štyroch Locusov. Jednu za román No Enemy But Time (Jediný nepriateľ je čas, 1982), čo je rozsiahly a zložitý psychologicko – filozofický román o mentálnych cestách časom. Zaujal hneď však svojim prvým románom Funeral for Eyes of Fire (Pohreb pre oči ohňa, 1975). V knihe Transfigurations (Transfigurácie, 1979) rieši záhadu pôvodu rasy s dúhovými očami. V románe Ancient of Days (Starodávne dni, 1985) sa žena zaľúbi do pračloveka a učí ho žiť v dnešnom svete. V paródii na tvorbu Phillipa K. Dicka The Secret Ascension (Tajné nanebevstúpenie, 1987) z alternatívneho sveta vystupuje sám Dick ako hlavný hrdina. Posledný román Brittle Innings (1994) bol nominovaný na Huga. Bishop bol často nominovaný na rôzne ceny aj za poviedky, ktoré zhrnul do piatich zbierok. Možno mu v češtine aj nejaká poviedka vyšla, no to, aby ste ho museli hľadať v stohoch kníh či časopisov, si tento inteligentný rozprávač a výborný štylista nezaslúži.

2. James Blish – autor, ktorý začínal v časopisoch 50. rokov – a vtedy aj dosiahol svoj vrchol. U nás ho poznáme iba z antológií prepisov Star trekovských scenárov a z niekoľkých poviedok, dokonca dvoch v slovenčine. Huga však dostal za román A Case of Conscience (Otázka svedomia, 1958), ktorý patrí do kánonu žánru. Obrovskú popularitu získal za štvordielny cyklus space opier Cities in Flight (Letiace mestá).

3. Pat Cadiganová – kráľovná cyberpunku. Poviedky začala publikovať koncom 70. rokov vo vlastnom fanzine Shayol. Neskôr ich zhrnula do troch poviedkových zbierok. Vydala štyri romány, pričom za druhý a tretí, Synners (Hriešnici, 1991) a Fools (Blázni) získala Cenu Arthura C. Clarka. V českých antológiách a časopisoch nájdete niekoľko jej poviedok. Dobre si rozumie aj s hororom.

5. Harlan Ellison – tretí najoceňovanejší autor science fiction. Získal sedem Hugov, tri Nebuly, jednu World Fantasy Award, štyri ceny Brama Stockera a osemnásť (áno, 18) Locusov. V roku 1960 vyšiel spolu s jeho prvou zbierkou aj román The Man with Nine Lives (Muž s deviatimi životmi), no úspech zožal prakticky „len“ ako poviedkar, redaktor, filmový scenárista a kritik. Presadil sa v roku 1965 poviedkou „'Repent, Harlequin!' Said the Ticktockman“, za ktorú dostal Huga aj Nebulu a ktorá vyšla po česky niekoľkokrát. Obrovskú slávu a Huga mu prinesla poviedka I Have No Mouth and I Must Scream (Nemám ústa a musím kričať), patriaca k rodičom cyberpunku. V roku 1971 vydal knižku Partners in Wonder (Partneri v zázraku), ktorá obsahovala jeho spolupráce s autormi ako Robert Sheckley, Robert Silverberg, Theodore Sturgeon či Alfred E. van Vogt. Neexistencia Ellisonovej knižky na našom trhu je podľa mňa jedna z najväčších hánb vydavateľov. A tým nemyslím len niektorú z tucta jeho zbierok poviedok. Obsiahly výber poviedok vyšiel nedávno pod názvom The Essential Ellison: A 35 Year Retrospective. Podľa mňa by však čitateľov aj dnes potešili antológie Dangerous Vision (Nebezpečné vízie, 1967) a Again, Dangerous Vision (Znova nebezpečné vízie, 1971), patriace medzi míľniky americkej scifi a znamenajúce pokladnicu jej Novej vlny. Táto antológia vyšla teraz v Poľsku prvýkrát oficiálne (predtým ju vydali fankluby) a má svoj ohlas. Tak prečo nie aj u nás?

6. James Patrick Kelly – držiteľ dvoch Hugov a Locusu. Presadil sa už začiatkom 80. rokov a počas celej tejto v sci-fi skutočne bláznivej dekády patril k autorom, ktorí zaskakovali svojou štylistikou aj nápadmi. Veľký ohlas dosiahol román Freedom Beach (Pláž slobody), ktorý napísal s Johnom Kesselom. Výborne bol prijatý aj román Wildlife (Divokosť, 1994) a zbierka poviedok Think Like a Dinosaur and Other Stories (Myslieť ako dinosaurus a iné poviedky).

7. John Kessel – Presadil sa v roku 1982 poviedkou Another Orphan (Ďalšia sirota), za ktorú dostal Nebulu. Nominovali na ňu aj jeho prvý samostatný román Good News from Outer Space (Dobré správy z vesmíru). Veľmi priaznivo bol prijatý román z univerzitného prosteredia Corrupting Dr. Nice (Korumpovanie Dr. Pekného) a dve zbierky poviedok.

8. Nancy Kressová – Začínala fantasy románmi, no už jej prvá sci-fi An Alien Light (Mimozemské svetlo, 1988) si získala pozornosť. Vrcholom jej tvorby je však až tzv. „žobrácka“ tetralógia, ktorú začala poviedka Beggars in Spain – Kressovej prvá Nebula. Môžete ju čítať v českom vydaní Dozoisovej antológie z roku 1991 To nejlepší ze science fiction – Druhá reprezentatívna ročenka. Ďalšie poviedky od Kressovej nájdete v Prvej reprezentatívnej ročenke a aj vo Fantázii 4, kde sme uverejnili jej Nebulou ocenenú poviedku The Flowers of Aulit Prison (Kvety väzenia Aulit). V posledných rokoch oslnila románmi Probability Moon a Probability Sun.

9. R. A. Lafferty – Autor pätnástich románov a množstva poviedok. Patrí k najlepším autorom Novej vlny. Zaujal už svojim prvým románom Past Master (Majster minulosti, 1968), ktorý zaujímavým spôsobom nadväzuje na Moorovu Utópiu – a sám Sir Thomas v nej vystupuje. Bol nominovaný na Huga aj Nebulu. Na Nebulu nominovali aj Fourth Mansions (1970) a čertovinu The Devil Is Dead (Diabol je mŕtvy, 1971). Hlavným hrdinom tejto satiry je skutočne čert.

10. Fritz Leiber – veľmajster SF, držiteľ šiestich Hugov, troch Nebúl, dvoch World Fantasy Awards a dvoch Locusov. Popularitu získal cyklom fantasy príbehov o Fafhrdovi a Šedom myšiakovi, ktoré patria ku kánonu fantasy a ktoré tiež nepoznáme (ak budem niekedy písať o stratených hviezdach – alebo radšej drakoch – fantasy, Leiber tam nebude chýbať). Huga dostal za dva romány. The Big Time (Zlaté časy, 1958) je bláznivá vec, kde sa na jednom odpočívadle stretávajú bojovníci z rôznych časov. Katastrofický román The Wanderer (Pútnik) rozpráva o dnes tak populárnej téme – priblížení sa cudzieho vesmírneho telesa, v tomto prípade planéty, k Zemi. Ďalší populárny Leiberov román Gather, Darkness! (Hústnite, temnoty!) rozpráva o tvorení Božích zázrakov za pomoci moderných technológií. Plno Leiberovych poviedok nájdete v antológiách a českom Magazine of Fantasy and Science Fiction, tri vyšli aj po slovensky.

11. Jonathan Lethem – oslnil hneď svojou prvotinou, tvrdou detektívkou z mierne fantastického sveta Gun, With Occasional Music (Puška, s občasnou hudbou, 1994), za ktorú získal Locus v kategórii najlepší debut a nomináciu na Nebulu. Aj jeho druhý román Amnesia Moon bol prijímaný veľmi pozitívne a za zbierku The Wall of the Sky, the Wall of the Eye (Stena neba, stena oka) získal World Fantasy Award. Pár poviedok mu vyšlo v českej verzii Asimov`s Science Fiction a dobre sa dá na nich rehotať, fakt.

12. Pat Murphová – autorka Nebulou oceneného románu The Falling Woman (Padajúca žena, 1986) o archeologičke, ktorá má schopnosť nazerať do minulosti. Veľmi uznávaný je aj román The City, Not Long After (Mesto, chvíľu po tom), ktorého hlavnou hrdinku je umelkyňa v postkatastrofickom San Fransiscu. Murphyová napísala aj haldu výborných poviedok, z ktorých Rachel in Love (Zamilovaná Ráchel) dostala ďalšiu Nebulu. V češtine jej vyšlo niekoľko poviedok.

13. Lewis Shiner – zaujal už svojou prvou knihou, románom Frontera (1984), ktorý sa hneď zaradil k základným kameňom cyberpunku a bol nominovaný na Nebulu. Podobne sa darilo druhému románu Deserted Cities of the Heart (Dezertované mestá srdca, 1988). Za svoj doteraz posledný román Glimpses (1994) získal World Fantasy Awards.

15. Cordwainer Smith – veľmi kvalitný autor jediného cyklu poviedok a románov. Sú to space opery, no ich krásna surrealistická atmosféra dokáže totálne chytiť. Odrastalo na ňom veľa súčasných autorov. V češtine poznáme zopár jeho poviedok, v slovenčinu jednu – Hru na draka a krysu z antológie 10 x sci-fi. Román Nostrillia (1975) patrí do zlatého fondu science fiction.

16. Somtow Suchariktul – pôvodom z Thajska, dnes naturalizovaný Američan. Čitateľov si získal už svojim debutom The Starship and Haiku (Kozmická loď a haiku), odohrávajúcom sa na postkatastrofickej Zemi, ktorú ovládajú veľryby a robia pokusy na ľuďoch. Populárna je trilóga o Inquitoroch, ku ktorej patrí zbierka Utopia Hunters (Lovci utopie). Od 90. rokov píše pod menom S. P. Somtow hlavne fantasy a horor.

17. Michael Swanwick – rovnako ako takmer všetci ostatní autori cyberpunku, aj on píše v tomto štýle niekoľko románov a potom od neho odchádza. Nie príliš úspešný je jeho prvý román z postkatastrofickej alternatívnej Ameriky In the Drift (V prúde, 1984). V roku 1987 však vydáva kombináciu cyberpunku a space opery Vacuum Flowers (Vákuové kvety), čím sa zaraďuje medzi dôležitých autorov nového štýlu. Za svoj sci-fi román Stations of the Tide (Stanice príluvu, 1991) získava Nebulu. Potom už Swanwick prechádza na fantasy – veľkú popularitu získava román The Iron Dragon`s Daughter (Dcéra železného draka, 1993), nedávno zase kniha Jack Faust. V poslednom čase píše aj výborné poviedky, často oceňované. V češtine ich môžete nájsť vo viacerých časopisoch a antológiách.

18. James Tiptree, Jr. – vlastným menom Alice Sheldonová. Prvú poviedku vydala až ako 53-ročná v roku 1968, no v nasledujúcich dvadsiatich rokoch patrila medzi hviezdy žánru. Dlho sa nevedelo, kto tieto štylisticky a myšlienkovo vysoko nadpriemerné diela píše. Za poviedky, zhrnuté v štyroch zbierkach, získala dvoch Hugov a dve Nebuly. Vydala dva romány, z ktorých ten druhý, Brightness Falls from the Air (Jas zo vzduchu opadáva,1985), patrí ku klasike. V roku 1977 získala Nebulu za poviedku The Screwfly Solution pod menom Raccoona Sheldon.

19. Kate Wilhelmová – držiteľka troch Nebúl a Huga za román Where Late the Sweet Birds Sang (Kde kedysi sladko spievali vtáci, 1976), do tej doby najlepšie dielo o klonoch. Tie sa na postkatastrofickej Zemi vytvárajú z ľudí, ktorí katastrofu prežili. Jej romány a poviedky často ležia na hranici sci-fi. Niekoľko poviedok vyšlo v češtine.

20. Connie Willisová – druhá najoceňovanejšia autorka sci-fi. Vo vitrínke jej svieti osem Hugov, šesť Nebúl, deväť Locusov a niekoľko európskych ocenení. Spočiatku písala hlavne kvalitné poviedky. Jej prvý samostatne napísaný román Lincoln's Dreams (Lincolnove sny, 1997) bol zaujímavý príbeh o psychickom spojení s minulosťou, čo Američanom ešte zatraktívnil motív vojny Severu proti Juhu. Huga a Nebulu dostala za román Doomsday Book (Kníha súdneho dňa, 1992), odohrávajúci sa v morom stíhanom stredoveku. Huga dostala aj za román To Say Nothing of the Dog (Nič nepovedať psovi, 1998). Jej posledným úspechom je román Passage (Pasáž, 2001), nominovaný na obidve ocenenia a odmenený Locusom.

Tento prehľad je čisto mojim subjektívnym výberom. Iní by možno doňho zaradili viac starých autorov (klasických space opier z 30. rokov, ako Murray Leinster, E. E. „Doc“ Smith, Edmond Hamilton či spolutvorca románu, ktorý dostal ako prvý Huga, Mark Cliffton). Môžu nám aj chýbať iní autori 50. a 60 rokov, napríklad Algis Budrys, Joanna Russová či John Sladek. Zo 70. rokov ešte môže chýbať Alexei Panshin, Tom Reamy, Howard Waldrop, z doby nedávno minulej Bruce Bethke, Robert J. Sawyer či Sheri S. Tepperová či James Morrow.