Všechna práva © Interkom 1984 - 2003

Na planéte Omega IV nájde posádka lode Enterprise dva znepriatelené kmene. Khomovia s aziatským výzorom bývajú v dedine, belošskí Yangovia žijú v divočine ako zvieratá. Takmer nemajú reč, no reagujú na slovo „sloboda“. Názvy kmeňov sa odvodzujú od slov „Yankee“ a „komunista“. Keby Khomovia boli dobrí a Yangovia zlí, epizódu Sláva Omegy (Omega Glory) by mohol napísať hociktorý socialistický scenárista. A rovnako aj mnohé ďalšie epizódy Star Treku, iste aspoň jeho prvej generácie. Obľúbená farba uniformy astronautov v Star Treku je červená.

       Všetci vieme, čo je Star Trek. Na prahu nového tisícročia, na konci roku 2000, to bolo takmer 600 epizód kultových televíznych seriálov za 35 rokov, 9 celovečerných filmov, animované filmy a komiksy. Ten, kto len raz videl všetky epizódy (jedna trvá priemerne 48 minút bez reklamy), potreboval na to pri osemhodinovom dennom pracovnom čase takmer tri mesiace. V skoro dvadsiatich jazykoch vrátane čínštiny vyšlo 70 miliónov výtlačkov kníh – scenáre a filmové poviedky, encyklopédie a lexikóny Star Treku, životopisy aj spomienky hercov Williama Shatnera, Leonarda Nimoya, Nichelle Nicholsovej a iných, kalendáre a kuchárske knihy podľa Star Treku, učebnice klingončiny pre začiatočníkov aj pokročilých, kniha o fyzike Star Treku od renomovaného fyzika Lawrencea M. Krausa aj knihy o dejinách nakrúcania Star Treku. Modely vesmírnych lodí, hračky podľa zbraní a prístrojov seriálu, bábiky postáv, tričká, masky, plagáty aj desiatky iných suvenírov s charakterom devocionálií, stovky klubov a fanzinov, milión webových stránok a sieťová korešpondencia, rolové aj počítačové hry, 500 conov ročne a trekisti na celom svete. Len v USA je ich vyše milióna. Okrem oddaných fanov má Star Trek v USA tridsať miliónov divákov a v Európe ich nebude menej. Počet záujemcov o kultúrny jav Star Trek na celom svete sa odhaduje na viac ako sto miliónov ľudí zo všetkých vekových skupín, sociálnych vrstiev a povolaní, bez ohľadu na rasu, národnosť, štátne občianstvo, náboženské vyznanie a politické názory.

       Star Trek by sa nemohol stať kultúrno-ekonomickým fenoménom 20. storočia a vlajkovou loďou priemyslu zábavy, keby nebol niečím viac ako len jeho produktom. Ak hovorím, že podstatnou zložkou pôvabu Star Treku, najmä prvého seriálu, keď Kirk a Uhura boli ešte mladí, je utópia, krátko sa zmienim o tom, čo je to vlastne utópia.

       V bežnom vedomí utópia predstavuje ideálny štát, spoločnosť blahobytu, krajinu, v ktorej v potokoch tečie víno a pečené holuby samy lietajú ľuďom do úst. Sú to túžby a nádeje ľudstva od čias Iambulovho utopického cestopisu spred dvetisíc rokov, ostrovy šťastia a mapy rajských krajín. Homérov ostrov blažených a mierne indolentných Lotofagov, arkadické a bukolické krajny od antických básnikov až po zakladateľa modernej utópie Thomasa Morusa, od ktorého pochádza názov zároveň dokonalej aj neexistujúcej krajiny. Od Morusovej Utópie (1516), od Novej Atlantídy (1627) Francisa Bacona a Merciérovho Roku 2440 (1761), po prvý raz umiestňujúceho utópiu nie do neznámeho priestoru, ale do budúcnosti, sa utópie stali konkrétnejšími obrazmi ideálnych predstáv o živote a usporiadaní spoločnosti.

       Existuje viacero možností, ako analyzovať a definovať utópie. Pre naše účely postačia nasledujúce znaky:

       Utópia predstavuje ideálnu spoločnosť, vzor hodný nasledovania pre všetky skutočné, ale nedokonalé spoločnosti.

       Utópia je ideálnou spoločnosťou vďaka vláde rozumu. Opiera sa o ľudské poznanie, ktorého najvyššou formou je veda, víťaziaca nad prírodou aj nad nedokonalou povahou človeka.

       Utópia sociálneho pokroku, príznačná pre socialistické utopické myslenie, je utópiou spravodlivého vlastníctva a rozdeľovania v ideálnom štáte či dokonalej spoločnosti. Jej ideál vyjadruje heslo „Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho zásluh“.

       Utópia vedecko-technického pokroku je utópiou blahobytu vďaka dokonalej výrobe. Jej ideál vyjadruje heslo „Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb“.

       Utópia solidarity je utópiou ideálneho kolektívu, dokonalého spoločenstva, žijúceho podľa hesla „Jeden za všetkých, všetci za jedného“.

       Utópia dokonalého človeka je utópiou ideálneho jednotlivca, prekonávajúceho obmedzenia ľudskej povahy aj tela. Jej ideál stručne vyjadruje názov Wellsovho románu „Ľudia ako bohovia“.

       Utópia zobrazuje ideál, ale nie cestu k nemu. Návodom na uskutočnenie utópia prestáva byť sama sebou a stáva sa sociálno-politickou teóriou, prípadne revolučným učením. (Tým sa ešte nemusí vzdať iných utopických znakov.)

       Antiutópia je opakom ideálu, predstavuje najhoršie možnosti vývoja spoločnosti. Na rozdiel od utópie, prezieravo zamlčiavajúcej cestu k šťastiu, antiutópia dokáže veľmi realisticky zobraziť cestu do nešťastia. Často ju zjednodušujú na výstražnú funkciu poplašného zvonca civilizácie: „Ak budete takto pokračovať, stane sa vám to a to...“

       Klasickú utópiu teda možno definovať ako ideálnu spoločnosť, usporiadanú zdanlivo rozumne, ale nehybnú a totalitnú. Funguje ako uzatvorený systém, ostrov neskutočnej a neúprosnej dokonalosti, izolovaný od vonkajšieho prostredia. Bráni sa vnútorným zmenám, lebo akékoľvek zmeny ideálu sú zmenami k horšiemu. Vznik utópie sa nedá vysvetliť reálnymi politickými, hospodárskymi a sociálnymi zmenami práve pre jej statickosť a neschopnosť vývoja. Utópia nevzniká evolučne, postupným vývinom, ale radikálnym pretrhnutím vzťahu k minulosti, prerušením historickej kontinuity. Diktatúry preto milujú revolúciu a vyhlasujú svoje totalitné režimy za stelesnenie utopických ideálov, nedosiahnuteľných inými spoločnosťami.

       Vesmírne lode sú modelové svety budúcnosti, izolované od vonkajšieho prostredia a uzavreté do svojho vnútorného prostredia rovnako, ako väčšina utopických ostrovov. Enterprise je mikroutópiou priestoru, času, dokonalej techniky aj spravodlivého rozdeľovania.

       V budúcnosti socialistickej utópie aj v Roddenberryho 23. storočí sa národy Zeme aj ostatných planét Spojenej federácie planét zomkli do mierovej spoločnosti, prekonali vojny, rasizmus, kolonializmus, biedu a choroby. Ani z jednej epizódy seriálu sa nedozvieme, ako sa podarilo vybudovať utópiu Star Treku. Zem aj Federácia sú vzdialené tisíce svetelných rokov. Scenáristi múdro šetria konkrétnymi údajmi o pomeroch na Zemi aj vo Federácii v 23. storočí. Divák sa o nich dozvedá len nepriamo, z dobrodružstiev posádky Enterprise.

       Na palube vládne spotrebný komunizmus podľa hesla „Každému podľa jeho potrieb“. Ani jeden člen posádky netrpí nedostatkom. Automat vydáva potraviny a nápoje na požiadanie, bez platenia a potvrdeniek. Sklady a replikátory sa zdajú nevyčerpateľnou studnicou nástrojov, prístrojov a zbraní, spotrebného materiálu, potravín, liekov, šatstva, ale aj luxusných nápojov a predmetov. Všetko je zadarmo a rovnako prístupné všetkým členom posádky. Nikto neprotestuje proti privilégiám Kirka, Chekova, Spocka, McCoya, Scotta, Uhury ani iného dôstojníka. Nemôže, lebo na lodi neexistujú nijaké privilégiá.

       Peniaze existujú, ale len pre obchod s inými rasami, ako sú Ferengovia, predstavujúci spoločnosť raného kapitalizmu. Ľudstvo sa oslobodilo od túžby po materiálnych hodnotách a povznieslo sa nad zákony zisku (Rules of Acquisition), ktoré uctievajú Ferengovia: „Ferengi bez zisku nie je Ferengi.“ (Osemnásty zákon: Heart of Stone; Ferengi Love Song.) Kapitán Picard hovorí trojici ľudí, ktorí sa dali v roku 1989 zmraziť, lebo boli nevyliečiteľne chorí, a po 375 rokoch ich prebudili: „Pre ľudí už nie je dôležité vlastniť veľké bohatstvo. Odstránili sme hlad, biedu aj nutnosť byť bohatý. Ľudstvo dospelo... sme v 24. storočí. Materiálna bieda neexistuje“ (The Neutral Zone).

       Socialistickí autori, ako Eberhard del'Antonio, plasticky propagujú stranícky ideál: „Ak chceš mať desať párov topánok, prosím, nezaplatíš za ne ani halier. Ale prečo sa chceš zaťažiť toľkými topánkami?“ (del'Antonio, Eberhard: Titanus, Berlin 1959; Titanus, Bratislava 1972). Predstavitelia „buržoázneho myslenia, poznačení prežitkami kapitalizmu“ boli v socialistickej fantastike odstrašujúcimi príkladmi morálnej zaostalosti.

       Gene Roddenberry nebol členom komunistickej strany. Vychádzal z námorníckeho románu, z príbehu posádky, ktorá nič nevyrába, nekupuje ani nepredáva, ale jednoducho pláva s loďou na šírom mori k určenému cieľu: Navigare necesse est.

       Cieľom posádky je cesta, nevyhnutnosťou je solidarita proti nepriateľskému vonkajšiemu prostrediu. K dôvodom príťažlivosti Star Treku patrí utópia solidarity na palube lode, kde má každý svoju úlohu, jasne vymedzené práva a povinnosti. Princípom deľby práce nie je konkurencia, ale spolupráca: každý závisí od všetkých a všetci od každého. „Beam me up, Scotty“ je kľúčová veta, vyjadrujúca túžbu po bezpečnosti v lone kolektívu, pripomínajúca bezpečný útulok embrya v materskom lone. Loď sama symbolizuje matku posádky, jej velitelia otcovskú autoritu. Starší medzi nami si ešte spomenú na metaforiku socialistického realizmu – robotnícka trieda či strana ako matka proletariátu, geniálni vodcovia Lenin a Stalin ako jeho otcovia.