Všechna práva © Interkom 1984 - 2003

Cudnosť utópie vyplýva z jej úsilia podriadiť jednotlivca spoločnosti v mene „vyšších cieľov“. Utópia rada prísne reguluje sexualitu. Za jej účel považuje biologickú reprodukciu ľudí ako materiálu utopickej spoločnosti. Skutočná láska utópiu ohrozuje, lebo uprednostňuje vzťah živých ľudí pred oddanosťou abstraktnému ideálu.

       Okrem dobovej prudérnosti živili asexuálnosť vedeckej fantastiky takmer stopäťdesiat rokov dve predstavy: Mylný názor na fantastiku ako na výlučne detskú a mládežnícku literatúru, ako aj správne podozrenie, že zdravá, prirodzená sexualita a erotika pôsobí v dokonale usporiadanom štáte podvratne, lebo sa vzpiera mocenskej regulácii. Tridsať rokov pred slávnym románom Georgea Orwella 1984 (Nineteen Eighty-four, 1949, filmy 1955 a 1984) inšpirovali Jevgenija Ivanoviča Zamjatina prvé roky sovietskeho Ruska k príbehu nešťastne vzbúrenej lásky v štáte, kde občania majú namiesto mien „štátne čísla“, sex je na prídelové lístky v presne vyhradenom čase a „každé číslo má právo na každé iné číslo ako na sexuálny materiál“ (My, 1920).

       Bratské bozky politikov, sľubujúcich ľudu utopické šťastie, vyjadrujú srdečnú neúprimnosť vzájomnej nedôvery; sú erotikou moci, a nie sexuality. Leninove výpady proti „pornografii“ románov Krasnaja zvezda (1908) a Inžener Menni (1913) boli v skutočnosti zámienkami pre útoky na politického protivníka Alexandra Alexandroviča Malinovského, jedného z vodcov ruskej sociálnej demokracie, ktorý uverejnil svoje technokratické utópie pod pseudonymom Alexander Bogdanov. Puritánsky cenzor „očistil“ ich vydanie v roku 1977 aj po vyše polstoročnej prestávke od roku 1924 od opisov voľnej lásky v komunistickej utópii.

       Explicitné vyjadrenie sexu v socialistickej fantastike nenájdeme. Ešte aj krotké portréty ženskej krásy v Jefremovovom románe Hodina býka (1970) uviedli do rozpakov cenzúru i kritikov a zapríčinili zákulisné reči o „stareckej chlipnosti“ autora. „Feminizmus“ Jefremovovho diela, v ktorom ženské postavy zatláčajú do pozadia mužov a dokonca aj veliteľkou kozmickej výpravy je žena (Fai Rodis), podráždil patriarchálne sebavedomie šéfov straníckych sekretariátov. Pravým dôvodom vrchnostenskej nemilosti však bolo presvedčivé zobrazenie tupej ignorancie vládnucej elity, ktorá zapríčinila ekologickú katastrofu, a temná distopická atmosféra diela.

       Predstavy o nebeskej blaženosti často chorľavejú na rajskú nudu. V utopicky šťastnom komunizme „vymizla bieda, rasové rozdiely, rozvraty a pretvárky, vysoký stupeň ľudského vedomia a najmä blahobyt oslobodil manželstvo od všetkých príťaží okrem vznešených citov lásky“ (Sergiu Fărcăşan, 1960). Patetické moralizovanie o čistej láske bez telesnej stránky, kázne o morálke lásky a láske k morálke nudili čitateľov v mnohých príbehoch socialistickej fantastiky: „Zdrojom šťastia pre mňa bola láska k tebe… Neviem, či by mi priniesla toľko nezvyčajných chvíľ, keby sa bola zmenila na obyčajné manželstvo“ (Osinskij, Vladimír: Stroj času. In: Dvere do iného sveta. Bratislava 1980).

       V socialistickej fantastike bola erotika prípustná len vo dvoch formách: sladké romantické rojčenie o hĺbkach ľudskej duše a citu, alebo zdôrazňovanie lásky ako zdroja energie pre ešte obetavejšie úsilie vybudovať dokonalú komunistickú spoločnosť: „Nataša sa pozrela na Vladimíra zvláštnym pohľadom. Oči jej žiarili a hruď sa jej prudko dvíhala pod ľahkými čiernymi šatami. Vyzerala v nich trošku usadlo, ale veľmi svedčali jej štíhlej postave. éMáš pravdu, Voloďa!` povedala po chvíli mlčania. éNaozaj si nemohol konať ináč. Pochopila som to…` Začervenala sa a dodala: éA som na teba pyšná… som šťastná, že si taký statočný! Ale my sme slabé ženy. Keby si vedel, ako je nám hrozne, keď si pomyslíme, kde lietaš a nevieme, čo sa s tebou deje`“ vyznáva sa Nataša Odincovová zo svojej obdivnej lásky. Splneniu úloh výstavby komunizmu sa musí podriadiť aj materská a synovská láska: „Ničoho sa neboj, mamička… či sa netešíš, že tvoj syn niečo dokázal? Vidíš, úloha je splnená, a to je hlavné,“ poúča Voloďa svoju matku (Konstantin Volkov, 1957).

       Soren, členku androgynnej rasy J'naiiov, poslali na „preprogramovanie“, keď sa zaľúbila do Rikera, lebo v nej prevládli ženské gény (The Outcast). Slobodomyseľnosť Star Treku azda možno vidieť v občasných výrokoch postáv, ako je napríklad Worfova zmienka v epizóde Justice, že pri sexe s pozemšťankou sa musí zdržiavať, lebo v porovnaní s Klingoncami sú ľudia „veľmi krehkí“.

       Socialistická fantastika aj Star Trek len zriedka pripomínajú, že ľudia vedia byť nežní, zmyselní a láskyplní. Násilie a smrť v nich neprekážajú nikomu. Jadzia Dax želá svojmu partnerovi Worfovi podľa rituálu Klingonských manželiek pri odchode do nebezpečenstva „slávnu smrť v boji – alebo aj nie, ako sám chceš“. Socialistická fantastika ani Star Trek sa však nedokázali ani priblížiť k detailnej pornografii násilia v rozprávkach. Star Trek sa zatiaľ zaobišiel bez surovostí, predstavovaných ako skvelá zábava v animovaných detských televíznych seriáloch a filmoch pre najmenších.

       Sex a ľúbostný cit sa v Star Treku vyskytujú zväčša iba nepriamo: postavy o nich hovoria, ale nevidíme ich na obrazovke. Objatie Rikerovho dvojníka s Deannou Troi na dlážke telocvične, v bielych kimonách pri tréningu klingonského bojového umenia, pripomína skôr zápasnícky chvat ako ľúbostnú scénu (Second Chances). Chakotayova mužná oddanosť kapitánke Janewayovej je zrejmá vo viacerých epizódach. Osamotenie v robinsonovskej dvojici na opustenej planéte hrozí prekonať zábrany medzi veliteľkou a podriadeným, ale včasný návrat lode ich zachráni z nedobrovoľného vyhnanstva aj pred sebou samými a opäť nastolí rovnováhu utopickej disciplíny. Hierarchická subordinácia zvíťazí nad erotickými chúťkami (Resolutions).

       Zamlčaný sex sa autori usilujú divákovi vynahradiť ustavične prítomnou jemnou erotikou. Priliehavé kombinézy zmyselne zvýrazňujú prednosti aj zadnosti Seven of Nine či Deanny Troi presnou vizualizáciou Jefremovových opisov v Hodine býka. Škoda, že nevidíme tvár kapitána Picarda, keď sa prihovára Deanne Troi, ktorá vystupuje po chrámových schodoch, a nevidíme ani jej tvár: Kamera spolu s Picardom pozorne sleduje výrečný výraz jej opačného pólu (Masks).

        „Veľmi nebezpečná bytosť“ ženského rodu Masaka v tejto epizóde stelesňuje hrozby celej neznámej civilizácie, ale kozmonauti sa jej nepoddali. V ženských pôvaboch a v láske ku zvodným krásaviciam sa skrýva väčšie nebezpečenstvo: „Žena je nositeľka predsudkov. Už sa zabúda aj na to slovo – moc – a žena sa predsa len stále usiluje podriadiť si muža,“ priznáva Marta v poviedke Vladimíra Rybina Dvere do iného sveta. (In: Dvere do iného sveta. Bratislava 1980.)

       Poloodhalené devy domorodých kmeňov či orgie mimozemšťanov podrobujú zmysel statočných kozmonautov pre povinnosť ťažkým skúškam. Príručka o styku s cudzincami je „tri centimetre hrubá“ a členovia posádky môžu mať sex s mimozemšťanmi len na povolenie kapitána a lodného lekára. V epizóde Disease kadet Harry Kim doslova ochorie na lásku: láska a sexuálny styk rasy Varrov s ľuďmi menia biochemické reakcie v organizme zaľúbencov (Disease). Seven of Nine poučí Kima, že Borgovia našli lásku u vyše šesťtisíc druhov rozumných bytostí a definujú ju ako „pozoruhodne podobnú chorobe“, lebo „stav, ktorý uľahčuje rozmnožovanie, vyvoláva kaskádu biochemických reakcií, ovplyvňujúcich normálne fungovanie organizmu“. Kapitánka Janewayová prísne potresce Kima za nepovolený pohlavný styk s mimozemšťankou. Tom Paris ho upozorňuje, že pre svoju lásku si vyberá čudné erotické objekty – mŕtvu ženu, androidku, hologram a teraz mimozemšťanku Derran Tal z xenofóbnej rasy Varrov.

       Poručíčka Stadi z rasy telepatických Betazoidov poodhalila Parisovu záľubu v rýchlych vzťahoch: „Vždy letíte na ženy rýchlosťou warpu, pán Paris?“ „Len keď ich mám na dosah vizuálneho kontaktu,“ nepresvedčivo sa obraňoval Paris (Caretaker I). Telepati sa nemýlia: v epizóde Alice sa Tom Paris zaľúbil do rýchleho stroja. Podľahol zvodom kozmickej lode, ktorá potrebuje živého pilota. Utópia ešte nezvládla komplikácie, ktoré jej spôsobuje láska človeka k človeku, ale všíma si ťažkosti, ktoré človeku môže priniesť citový vzťah k stroju.

        „Temperamentná a citlivá“ Alice ovládla Parisa ako upír prostredníctvom „neurogénneho rozhrania“. „Vyžaduje si rešpekt“ bez ohľadu na jeho povinnosti člena posádky Voyageru aj na jeho vzťah k BElanne Torresovej: „Nie sme ako oni. Rýchlosť a sloboda – len ty a ja a hviezdy.“ Predobrazom Parisovho chorobného vzťahu ku kozmickej lodi je záľuba súčasného človeka vo fetiši našej doby, v osobnom aute. Josef Nesvadba však zobrazil auto ako upíra dvadsiateho storočia ešte pred vznikom Star Treku (Nesvadba, Josef: Upír Ltd. In: Výprava opačným směrem. Praha 1962).

       Paris kradne energetické články Voyageru kvôli Alici a neuvedomuje si, že sa sám stal hračkou svojej neživej hračky. Stroj predstiera, že je ženou, aby si zotročil muža. V epizóde Alice o Toma Parisa bojujú a striedavo mu rozkazujú tri ženské bytosti: Alice, Klingonská miešanka BElanna Torresová a kapitánka Kathryn Janewayová. Veľa psov je zajacova smrť. Kozmický matriarchát už nie je celkom ľudský, a preto ani ženský: ani jednu paniu z tejto nesvätej trojice nemožno považovať za ideál ženskosti.

       Keď sa práporčík Wesley Crusher zamiluje do Salie a vypytuje sa členov posádky, ako sa má k nej správať, môžeme to chápať ako pochopiteľné zmätky zaľúbeného mladíka (The Dauphin). Ale aj sebavedomý Worf požiadal komandéra Rikera o dovolenie dvoriť sa Deanne Troi, lebo si myslel, že bez jeho súhlasu by to bolo nečestné (Parallels). V tejto epizóde Worf „preskakuje“ medzi rôznymi realitami vesmíru ako v televízore, ktorý sám náhodne mení programy. Sterilná romantika utopickej lásky sa nachádza v inom vesmíre ako jej originál – láska skutočného sveta.

       Dôvera tvorcov Star Treku v harmóniu vesmíru a v jej základné konštanty však ostáva neotrasiteľná: výstrih Deanny Troi sa nezmenšil v žiadnom zo svetov, v ktorých sa Worf ocitol. V jednom z nich je s ňou ženatý. Pri vhodnej kombinácii génov ich spoločných detí by sa v tomto vesmíre mohla odohrávať nová séria Star Treku na námety románového seriálu Catherine Asarovej Rubínová dynastia. Deti by spolu s Worfovou silou zdedili aj Deannine telepatické schopnosti, takže by zbili všetky ostatné deti a zároveň sa potešili vnímaním ich bolesti. Aspoň jedna epizóda by mohla niesť krátky názov SM.

       Erotická bilancia Deep Space Nine je takmer rovnako chudobná ako v Original series, The Next Generation a Voyager, hoci do Kiry Nerys sa zaľúbilo sedem mužov a päťkrát sme videli čosi, čo by sa dalo považovať za škriepku manželského páru alebo zaľúbencov. Praktický Ferengi Quark sa v rozhovore o láske s náčelníkom palubnej bezpečnosti Odom ustarostene informuje: „Vy ste sa naozaj ešte nepárili ?“ (A Man Alone). Odo, člen rasy Metamorfov (amébovito premenlivých zakladateľov Domínia), tridsaťšesť ráz zmenil svoj výzor humanoida na iný tvar a štyri razy fyzicky splynul s iným premenlivcom – ani raz eroticky. Mal na to iné dôvody: „Predmet spoznáte len vtedy, keď prijmete jeho formu“ (The Search). Odova náklonnosť ku Kire by možno bola presvedčivejšia, keby aspoň raz prijal aj jej formu. Konzervatívnej Bajoranke nemožno zazlievať, že má vo vzťahoch rada istotu – aspoň o fyzickej podobe svojho partnera: „Keď dávam mužovi bozk na dobrú noc, chcem vedieť, kam ho vlastne bozkávam“ (The Maquis I). O vlastnej príťažlivosti nepochybuje: Svoju dvojníčku z paralelného vesmíru nazýva „atraktívnou mladou ženou“ (Crossover).

       Symbiontka Jadzia Dax, ktorá má spomienky na osem životov, prekvapila Ferengiho Quarka otázkou: „Naozaj chcete mať svoje ženy také? Nahé a ponížené?“ Quark začudovane odpovedá: „Vám sa nepáči taký životný štýl ?“ (Rules of Acquisition). V epizóde Emissary však vyznal submisívnu túžbu po silných dominách: „Och, milujem ženy v uniforme,“ hovorí o Kire, hoci dominantná majorka urážlivo spochybnila povinnú toleranciu kozmonautky voči kultúrnym odlišnostiam cudzích rás: „Ferengovia sú voči ženám nepriateľskí, chamtiví, nespoľahliví krpatí trollovia.“ V Star Treku má žena právo na úctu, aj keď existuje len ako virtuálny fantóm: „Paris, veď ona je len hologram,“ ospravedlňuje sa Harry Kim. „To ešte nie je dôvod na hrubosť,“ pokarhal ho Tom Paris (Caretaker).

       Na rozdiel od realistických pochybností Star Treku, autori skvelých komunistických budúcností zväčša nemajú problém s riešením vzťahu muža a ženy: „Ty si toľko videl a prežil,“ obdivuje Nataša svojho milovaného kozmonauta. Úloha žien v pokrokovej socialistickej fantastike sa nápadne podobá ich podriadenému postaveniu v patriarchálnej spoločnosti. Ženy najčastejšie vystupujú ako vedľajšie postavy, zdôrazňujúce význam hlavných postáv – mužov, geniálnych vynálezcov a odvážnych dobyvateľov vesmíru: „Natašino srdce sa naplnilo hrdosťou nad milovaným človekom a priateľom. Aj ona – veď mu pomáhala po večeroch s výpočtami – sa mohla do istej miery považovať za spoluautorku smelého plánu.“ Hrdinský kozmonaut sa so svojou manželkou aj matkou rozpráva „prívetivo, v hrdom vedomí svojej prevahy nad obyčajnými smrteľníkmi“ (Konstantin Volkov, 1957).

       Dlho som netušil, aké fyziologické funkcie pripisujú scenáristi veľkým ušiam Ferengov, ale ak som dobre videl, čítal a počítal, Quarkove uši zviedli k pohladkaniu osem žien a dvoch mužov. Kamera ho navyše šesť ráz pristihla, ako si ich šúcha sám. Merané skromným sexuálnym štandardom Star Treku, Quark sa nám pomaly vyvíja na ušatého erotomana. Dvoril viac ako desiatim ženám, ale nie je ľahtikár: „Nehraj sa mi s ušami, ak to nemyslíš vážne,“ vystríha pôvabnú Jadziu Dax. Lásku prežíva ako jednotu duše a tela. Vášeň jeho bývalej milenky, cardassiánskej profesorky politológie Dr. Natimy Langovej, neskalili ani roky odlúčenia: „Milujem ťa, Quark. Vždy som ťa ľúbila, aj keď som ťa nenávidela“ (Profit and Loss). Pochopiteľne: poslucháč, ktorého uši patria k erotogénnym zónam, je stelesnený sen učiteľky. Aha!

       Potichu sa pýtam, či nielen černošský výzor a vojenská hodnosť holohlavého veliteľa Deep Space Nine Benjamina Siska, ale aj niektoré jeho povahové črty (statočnosť, strategické myslenie, zmysel pre rodinu) niekomu nepripomínajú Othella. Shakespearovských inšpirácií je v Star Treku dosť. Navrhujem, aby niektorá z budúcich epizód predstavila Siska ako vzdialeného potomka Shakespearovho ušľachtilého Maura. Nájsť vhodnú dámu na zaškrtenie by nemal byť problém (Siska v rôznych epizódach pobozkalo päť žien) a scenáristi by obohatili seriál o žiarlivosť; Rikerov dvojník nežiarli na svoj originál pre ženu (Deanna Troi), ale trápi ho úspešnejšia kariéra originálu (Second Chances). V epizóde Equinox I. stačí na výsmech, aby sa Tom Paris len žiarlivo zachmúril na B'Elannu Torresovú, keď sa objaví jej bývalý milenec z Akadémie. Žiarlivosť sa v Star Treku nenosí, je príliš blízka zápletkám skutočnej lásky. „Žiarlivosť, nesúhlas s rozlúčením spolužitia, nespravodlivý postoj voči sokom, toto všetko sa pokladalo za najväčší priestupok“ aj v románe Sergiu Fărcăşana Bolo to roku 41042.

       Erotická príťažlivosť uniformy je námetom mnohých romantických príbehov, aj vďačným terčom vtipkovania. Všetko, čo zo svojho veliteľského pôvabu dokázal vyťažiť iný holohlavý kapitán seriálu – Picard, bolo niekoľko bozkov (ani jeden na plešinu). Dostal ich od rôznych žien v epizódach The Big Goodbye (Jessica Bradleyová), We'll Always Have Paris (Jenice Manheimová), Family (Deanna Troi a Marie Picardová), The Inner Light (Eline), Tapestry (Marta Batanidesová), Lessons (Neela Darenová), Preemptive Strike (poručíčka Ro Larenová). Beverly Crusherová ho pobozkala dokonca tri razy, v epizódach Attached a All Good Things I a II.

       Darilo sa mu aj vo filme Star Trek VIII: First Contact, Jonathan Frakes, 1996. Pobozkala ho Ruby, holografická sekretárka z jeho programu Dixon Hill. (Síce iba hologram, ale ráta sa.) V závere filmu ho pobozkala na tvár Lily Sloane, pomocníčka Zeframa Cochrana. V zatiaľ poslednom filme Vzbura (Star Trek IX: Insurrection, Jonathan Frakes, 1998) sa Picard pobozká s Anij, obyvateľkou planéty Ba'ku. Tvorcovia nechali diváka v trápnej neistote, či Picard dostatočne využil jedinečnú príležitosť v epizóde Dokonalá žena: Budúcu veľvyslankyňu Kamalu majú odovzdať ako Kriosianský dar vyslancovi Alticovi. Kamala má zvláštny dar byť tým, čím ju muži chcú mať. Picard sa Kamaly ujme a svedomito ju zasvätí do jej povinností (The Perfect Mate).

       Epizóda Attached odhaľuje Picardov pevný charakter ako príčinu významného erotického neúspechu: nikdy nepriznal romantickú náklonnosť k doktorke Beverly Crusherovej, vydatej za jeho najlepšieho priateľa:

       Crusherová: „Jean-Luc, počula som ťa. Nepotláčaj to.“ (Beverly v pauze „počúva“ Picardove myšlienky.) „Nevedela som, čo cítiš.“

       Picard: „Nevedela?“

       Crusherová: „Asi som vždy vedela, že od samého začiatku sa navzájom priťahujeme, ale nikdy som nevedela, aký silný je tvoj cit.“ (Po dlhej pauze sa Beverly pomaly obráti k Picardovi.) „Prečo si mi nikdy nepovedal, že ma miluješ?“

       Nie že by sa Picard vôbec nesnažil: „Pornografickými myšlienkami“ sa mu podarilo upútať pozornosť Deanninej matky Lwaxany Troi. Statočný kapitán priznal svoje erotické predstavy, hoci napokon odolal háravej telepatke, poľujúcej vo svojej sexuálne vzrušivej fáze na partnera (Man Hunt). Lwaxana Troi je zdroj erotickej infekcie a nebezpečná žena: podarí sa jej nakaziť posádku vírusom lásky a zapríčiniť epidémiu romantických vzťahov. (Jadzia Dax a Sisko, Jake Sisko a Kira, Kira s doktorom Bashirom. Fascination je naozaj veselá epizóda.)

       Len dva razy sme Picarda videli odpočívať v dámskej spoločnosti (Vash v epizóde Captain's Holiday a Crusherová v epizóde Attached). Dva razy sa mu však podarilo spať v jednej posteli s polobohom Q (Qpid; Tapestry). Pikantný je aj bozk s mimozemšťankou Annou: Picard hrdinsky vzdoroval jej pokusu znásilniť ho. Anna sa premenila na muža, ktorý Picardovi vysvetlil, že Lyaaranci nevedia, čo je láska. Chcú sa to dozvedieť od ľudí a využili na to svoju schopnosť vystupovať v podobe obidvoch pohlaví (Liaisons).

       Divák môže ľahko nadobudnúť dojem, že ani tvorcovia Star Treku nevedia o ľudskej láske viac ako mimozemšťania alebo autori socialistickej fantastiky. Logika myšlienkového experimentu však prekonáva pokrytecké pohoršenie sexualitou. Android Dat tiež trpí neúspešným citovým životom. Jeho pokus zostaviť program, ktorý by mu umožnil zaľúbiť sa do vedeckej dôstojníčky (Jenna D'Sora), beznádejne zlyhá: „Zrejme nie som ani približne taký ľudský, ako by som chcel byť“ (In Theory). Nevie, že bozk si vyslúžil od infantilne romantickej, citovo nedozretej ženy, ktorú priťahujú len muži, čo vypočítavou úctou a zdvorilosťou k panovačným ženám zakrývajú ľahostajnosť a vnútorný chlad: erotický ideál emancipovanej kozmonautky stelesňuje robot, a nie živý muž.

       Dat sa popýši kráľovnej Borgov, že je programovaný na vysokú sexuálnu výkonnosť, ale musí priznať, že ju nevyužil už osem rokov, šesť mesiacov a jedenásť dní – pravdepodobne od epizódy The Naked Now s Natashou Yar (Star Trek VIII: First Contact, réžia Jonathan Frakes, 1996). „Sexuálna príťažlivosť nie je súčasťou môjho programu,“ ľudsky zasmútil Dat (The Outrageous Okona). Túžby prevyšujú jeho možnosti. To je však typicky ľudská dilema a platí aj o ostatných členoch posádky – aj o živote v utópii. Človek programovaný na život stroja sa stáva robotom, ale robot sa usiluje stať človekom. Keď doktorka Beverly Crusherová hovorí, že ľudstvo ešte nie je dosť dospelé na lásku, azda tým chce povedať, že na ňu ešte nedozrela televízna utópia (The Host).

       Škandalózny prvý bozk belocha s černoškou na americkej televíznej obrazovke 22. novembra 1968 prelomil tabu americkej televízie. Bol to bozk Kirka s Uhurou v epizóde Plato's Stepchildren. Bol to bozk nedobrovoľný, pod nátlakom telekinetických mimozemšťanov, a škandál vtedy ľahostajný tvorcom seriálu, ktorí si mysleli, že nemajú čo stratiť, lebo producenti boli už takmer rozhodnutí Star Trek ukončiť pre neúspešnosť. Po 35 rokoch existencie je Star Trek dôkazom životaschopnosti utópie, ktorá dokáže prekonať nepriazeň spoločenského prostredia aj svoje vlastné predsudky.