Všechna práva © Interkom 1984 - 2003

       Klasické utópie boli vzdialené krajiny, z ktorých cestovatelia od Iambulových a Homérových moreplavcov a Morusovho Hythlodata prinášali správy do známeho sveta. Utópie sú nielen ideálmi a alternatívami reálneho sveta, ale aj jeho kritikou. Utópia Star Treku pokročila od sebakritiky ľudstva k sebadôvere. Pokrok priniesol ľudstvu sebavedomie: posádka lode Enterprise sú vyslanci pozemskej utópie. Nehľadajú ju, ale naopak, sú jej nositeľmi. Utópia už neobjavuje vzory šťastného života v neznámych končinách Zeme, ale exportuje pozemské modely šťastia do vesmíru.

       Doslovný preklad názvu „Star Trek“ znie „Priekopnícka hviezdna cesta“. Enterprise má „preskúmať nové svety, nový život a nové civilizácie“, počujeme na začiatku každej epizódy. Úlohou výskumníka je nezaujaté pozorovanie a objektívna analýza. Hlavná direktíva (Prime Directive) hovorí jasnou rečou: „Každá rasa má právo na vlastný kultúrny vývoj. Hviezdna flotila nesmie odovzdať modernú techniku a vyššie poznatky ani najzaostalejšiemu svetu. Výnimkou môže byť len náprava porušenia tohto príkazu.“ Hlavná direktíva zodpovedá princípu nezasahovania, deklarovanému americkou diplomaciou. Kirk ju porušuje rovnako často, ako CIA. Vždy s najlepšími úmyslami, bez škodlivých následkov a beztrestne. Hovorím o Kirkovi, nie o CIA.

       Podobne ako v politickej realite 20. storočia, aj v 23. storočí Star Treku obnovenie rovnováhy síl, dodatočná korektúra zásahu tretej strany, ospravedlňuje porušenie princípu nezasahovania: Klingonci dodali zbrane agresívnym obyvateľom planéty Neural. (Stačí dopísať „t“ a môžeme čítať „Neutral“.) Kirk neľutuje námahu, aby ozbrojil pacifistický kmeň a podnietil ho k aktívnemu odporu (Private Little War). Ľahko ovplyvniteľní mimozemšťania na planéte Iota napodobňujú chicagskych gangsterov z 20. – 30. rokov dvadsiateho storočia. Aj tu zmení posádka Enterprise správanie obyvateľov planéty (A Piece of the Action)

       Kozmonauti socialistickej fantastiky sa tiež často stretávajú s mimozemšťanmi. Krásna morálka aj im zakazuje zasahovať do vývoja cudzích civilizácií, no v mene tej istej morálky sú povinní pomáhať „rozumným bratom vo vesmíre“ (Ivan Jefremov: Hmlovina Andromedy).

       Téma medziplanetárnej revolúcie sa začína Aelitou Alexeja Tolstého (1922) a pokračuje dielami mnohých autorov socialistických krajín, vrátane klasika sovietskej SF Ivana Jefremova v románe Hodina býka (1970). V románoch Richarda Grossa Človek z iného tisícročia (NDR 1961) a Lothara Weiseho Tajomstvo Transpluta (NDR 1962) väčšinu obyvateľstva cudzích planét vykorisťuje alebo zotročuje chamtivá menšina. Dielo bratov Strugackých Ťažké je byť Bohom (1964) je venované etickej dileme nezasahovania. Dialóg revolucionára Aratu Krásneho s progresorom Antonom sa končí výzvou pozemským kozmonautom, ktorí sa na cudzej planéte hrajú na bohov kozmického pokroku: „Odíďte!“ Strugackí jediným slovom odhalili pokrytectvo Leninovho výroku „Socializmus nemožno exportovať na bodákoch“ každému, kto vie o útoku Sovietskej armády na Maďarsko v roku 1956, okupácii Československa v roku 1968, krvavej vojne v Afganistane a iných agresiách Sovietskeho zväzu.

       Aj poznanie sa môže stať násilím: „Zvedavosť, nenásytná zvedavosť,“ vysvetľuje Spock kapitánovi Deckerovi motiváciu kozmickej sondy, ktorú civilizácia robotov naprogramovala na absolútne poznanie. Sonda však zničila každý rozumný život, ktorý doteraz našla, lebo ho pokladala za nedokonalý (Star Trek I: The Motion Picture, réžia Robert Wise, 1979). Enterprise má obohatiť ľudstvo o nové poznatky, „preskúmať nové svety, nový život a nové civilizácie“, ale prieskumníci sú zároveň posádkou vojenskej lode. Sú bojovou jednotkou Vesmírnej flotily – armády Federácie, rozviedkou pri obrane a rozširovaní kozmického impéria.

       Misionári utopického šťastia len zriedka pociťujú problém aj z druhej strany: „Po prvý raz sme boli na druhej strane plota. Koľkokrát sme odmietli zasiahnuť, keď katastrofa ohrozovala cudziu kultúru? Je pekné povedať, že to robíme na základe osvieteného princípu. Ale ako to cítia cudzinci?“ zvažuje kapitánka Janewayová zmysel Hlavnej direktívy (Prime Factors). Osvietenská utópia číreho poznania má svoje limity: „Logikou možno ospravedlniť takmer všetko. To je jej sila – aj jej slabosť,“ nelogicky sa Kathryn Janewayová snaží riešiť etický problém ako problém logiky (Prime Factors).

       Rovnako ako hrdinom v dielach autorov socialistickej SF, aj Janewayovej, Kirkovi a ostatným členom posádok Star Treku odníma ťarchu etickej voľby dramatický dej. Voľky-nevoľky sa zapletú do konfliktov a pomáhajú revolucionárom vybudovať utopický raj.

       Raj nie je zadarmo. V epizódach The Return of the Archons a The Apple sa posádka Enterprise vylodí na rajských planétach, pripomínajúcich idylické utópie. V prvom príbehu počítač Landru zaviedol náboženstvo, zakazujúce pokrok a osobný rozvoj jednotlivca. Aj v druhej epizóde sa o ľudí stará všemocný počítač. Vaal s dobrým úmyslom nahradil vedomie jednotlivca kolektívnym vedomím. Chladná logika Spocka nenachádza nijaké argumenty proti svetu, v ktorom sú ľudia šťastní: „Obdivuhodný príklad humanoidnej symbiózy... tieto ľudské bytosti sú šťastné.“

       McCoy odpovedá: „Na taký obdiv treba počítačový mozog Vulkánca.“

       Spock na to: „Doktor, uplatňujete ľudské meradlo na mimozemské kultúry. Dovoľujem si upozorniť, že človek je v Galaxii bezvýznamnou menšinou.“

       McCoy: „Existujú absolútne hodnoty... desaťtisíc rokov tu nebol pokrok ani zmena. To nie je život.“

       Každý raj má svojho hada. Kirk odmieta obmedzovanie jednotlivca aj celej spoločnosti v mene utopického šťastia a blahobytu: „Sú to humanoidi, nie roboti. Majú právo na slobodné rozhodnutie. Sme povinní zasiahnuť.“

       Kirkova argumentácia pripomína Divocha z Huxleyho klasickej antiutópie Krásny nový svet (1932), ktorý si žiada právo na nešťastie v mene práva na šťastie, aj Dr. Juffona v Lemovom románe Návrat z hviezd (1961): „Zlikvidovali sme peklo vášní. A tu sa ukázalo, že razom zaniklo aj nebo.“ Rozumné bytosti majú právo na slobodný rozvoj.

       Nádej na lepší život hľadá konkrétne miesto, do ktorého by umiestnila svoje predstavy o ňom. Podobami raja aj komplikovanými vzťahmi medzi nebeským a pozemským svetom sa zaoberajú teológovia azda všetkých náboženstiev. V epizóde The Return of the Archons zaznieva vplyv gnostického traktátu Podstata archonov z 2. stor. n. l. (texty z Nag Hammádí). Pre stanovisko autorov Star Treku ku všetkým umelým rajom, k arkadickým a bukolickým utópiám bez idey pokroku, ktorá je základom moderných utópií vrátane socialistických, je príznačný nemecký názov epizódy Falošné raje (Falsche Paradiese – This Side of Paradise). Idylická utópia je podozrivá, idea pokroku je významnejšia ako Hlavná direktíva.

       Raj bol podozrivý aj autorom socialistickej SF. Ako by nie, každý mohol denne porovnávať skutočnosť so socialistickým rajom, za ktorý ju vyhlasovali stranícki funkcionári. V jednom z najlepších fantastických románov NDR Bezmocnosť všemohúcich (1973) Heiner Rank zobrazuje planétu blahobytu. Samoúčelná spotreba zabraňuje obyvateľom rozvíjať sa tvorivou prácou. „Daj človeku všetko, po čom túži a zničíš ho,“ to vedel už autor prvej sociálno-politickej utópie Platón. Uskutočnený ideál plného koryta mení človeka na ošípanú v románe bratov Strugackých Dravce môjho storočia (1965). Utópie hospodárskeho, technického a sociálneho pokroku majú zmysel len vtedy, ak sa spájajú s utópiou človeka.

       Ideál chradne na podvýživu, ak ho nepodporujú argumenty. Marxizmus-leninizmus nachádza argumenty pre svoj ideál pokroku v „historickom poslaní robotníckej triedy“. Vzorom Star Treku je American Way of Life a prenesenie hodnôt amerického spôsobu života do kozmických rozmerov. Obidva ideály vychádzajú zo spoločného zdroja, ktorým je osvietenský racionalizmus. Opierajú sa o vieru v neobmedzené možnosti ľudského rozumu, v silu poznania a spásonosnú moc jeho najkrajšieho kvetu – empirickej vedy.

       Diela sociálneho darvinistu Herberta Spencera vychádzali v USA takmer v rovnakých nákladoch ako Marxove spisy v Sovietskom zväze. Ústrednou ideou marxizmu (aj iných teórií sociálneho konfliktu) je chápanie revolúcie ako nositeľky pokroku. V anglických a amerických teóriách sociálnej rovnováhy a konsenzu prevažuje ako nositeľ pokroku evolúcia, kontinuálny vývin. Tieto dve stránky pokroku sa však v živote ani v umení nedajú oddeliť. V Star Treku nachádzame kozmické prevraty, sprisahania a planetárne revolúcie takisto ako darvinovský prírodný vývoj vo fantastickej tvorbe autorov socialistických krajín.

       Socialistická fantastika zdedila pochybný odkaz dobyvateľskej tradície ľudstva, priamočiary pohľad na prírodu ako na nepriateľa a objekt kolonizácie: „Pokorenie prírody – to je najúchvatnejší zážitok na svete! Je to veľký boj, v ktorom sa človek povznáša nad všetky nepatrné záujmy.“ Rajsky panenskú prírodu cudzích planét, ich nerastné bohatstvo, rastlinstvo aj živočíšstvo sovietska fantastika často predstavovala ako majetok, ktorý len čaká na to, kedy si ho privlastnia pozemskí dobyvatelia v mene komunistického ľudstva: „Stali sme sa vládcami neznámeho sveta. To nám dáva pocit nevýslovnej hrdosti – správnej ľudskej hrdosti“ (Konstantin Volkov, 1957).

       Vstupenkou do raja pokroku je veda. Vedci a výskumníci neváhajú hrdinsky pustošiť cudzie formy života: „Elektrické pištole strieľali nehlučne… Ani jedna strela neminula cieľ. Aj akademik strieľal nebojácne a neprestajne.“ Star Trek si len zriedka dovoľuje také nadšenie zabíjaním, „skazou, akú pôsobia elektrické strely… Čoskoro pri člne ostalo len asi desať mŕtvych a dokonávajúcich oblúd. Niektorým z nich sa ešte kŕčovito pohybovali končatiny… niektoré mali pancier rozdrvený na kašu, iné mali odtrhnuté končatiny, jedna ležala s odtrhnutou hlavou“ (Konstantin Volkov, 1957).

       Socialistická fantastika aj Star Trek „asimilovali“ ideu pokroku spolu s inštrumentálnym ideálom osvietenského racionalizmu: človeku musí slúžiť všetko, okrem iného človeka. K tomuto ušľachtilému cieľu, ktorým sa človek povyšuje nad prírodu bez ohľadu na to, že je sám jej súčasťou, ho vedie rozum. Rozum, ktorý dokáže podrobiť si vesmír, však nemá dôvod skloniť sa pred ničím okrem seba samého.

       Idea pokroku nepotrebuje iných bohov okrem rozumu. Rozum v racionalistických utópiách je samospasiteľný a zaobíde sa bez iného transcendentna, ako sú záhady ešte nepoznaných, ale poznateľných prírodných síl. Rovnako ako jeho vonkajšie prostredie aj rozum podlieha len prírodným zákonom, a tie sú poznateľné. Preto dokáže poznávať a ovládať aj svoje vlastné temné zákutia.

       Socialistická fantastika sa zaobišla bez božstiev a nadprirodzených síl nielen zo strachu pred ideologickou cenzúrou. Jej povinný ateizmus pramenil predovšetkým z racionalistickej úcty k empirickej vede a z presvedčenia o sile prírodných zákonov, voči ktorým sú aj sami bohovia bezmocní.

       Filozofia Star Treku vyrastá z toho istého ideového odkazu osvietenských a racionalistických mysliteľov ako marxizmus. Kapitánovi Picardovi hrozí, že obyvatelia planéty Mintaka III ho povýšia na Boha, lebo domorodec Liko sa domnieva, že Picard mu „zázračnou liečbou“ zachránil život: „Mintakánci začínajú veriť v Boha. A ten Boh ste vy!“ Picard poruší Hlavnú direktívu. (“Všetci sme prisahali, že budeme dodržiavať Hlavnú direktívu aj za cenu vlastného života.“) Dovolí, aby sa Mintakánci dozvedeli o kozmických cestách, a poučí ich, že by mali „viac dôverovať logike ako poverám“. Ostrý protináboženský tón epizódy Who Watches the Watchers je v Star Treku výnimočný, ale skeptický postoj k náboženstvu a k nadprirodzeným javom považujú tvorcovia za samozrejmosť v celom seriáli.

       Posádky Star Treku sa neraz stretajú s javmi a bytosťami, ktoré majú vlastnosti nadpozemských božstiev. Ani v jednej epizóde sa astronauti nepokoria pred božskými atribútmi všemocných mimozemšťanov, počítačov alebo záhadných kozmických javov. „Všemocnému sa ťažko pracuje ako člen tímu,“ ponosuje sa vesmírny poloboh Q (Déjá Q). V epizóde Hide and Q ponúka Rikerovi nadprirodzené schopnosti, aby mohol splniť želania členov posádky a oživiť mŕtvych. Wesley, Dat, Geordi aj Worf odmietnu pokušenie a Q, ktorému odolali, sa musí ponížene vrátiť do Kontinua.

       Klingonský krížnik triedy Dravý vták (Bird of Prey) je nebezpečnejší ako boží hnev. Vo filme Posledná hranica boha zneškodní presný zásah torpédom (Star Trek V: The Final Frontier, réžia William Shatner, 1989). Boh tohto filmu je „veľmi zamestnaný človek... prečo nevie, kto som?“ pýta sa Kirk. Chce opustiť svoje nebo a žiada na to loď. „Načo je Bohu kozmická loď ?“ čudujú sa Kirk aj Spock. Kirk napokon sucho konštatuje: „Boh nie je vonku vo vesmíre, ale v srdci človeka.“

       Jedna z najmocnejších bytostí Star Treku bola pôvodne výtvorom ľudských rúk (Star Trek I: The Motion Picture, réžia Robert Wise, 1979). Poškodenú sondu NASA Voyager 6 rekonštruovali mimozemskí roboti a naprogramovali ju na absolútne poznanie. Božsky všemocný stroj chce redukovať ľudí (“nedokonalé uhlíkové jednotky“) na údaje vo svojej počítačovej pamäti, ale spozná v človeku svojho stvoriteľa. Navyše kapitán Decker a poručíčka Ilia splynú s Voyagerom a vytvoria vyššiu formu života, spájajúcu absolútny rozum s ľudským citom.

       Rozum, uskutočňujúci sám na sebe kozmický Experiment človek, nepotrebuje zabíjať bohov. Stačí mu odvaha postaviť sa im ako rovný s rovným.

        

       pokračování příště