Interkom: Subjektívne z Hungaroconu

Snád najväčší rozdiel medzi „starými“ a tohoročnym Hungaroconom bola jeho velkost: svoje programy rozprestrel nielen na všetkých poschodiach kultúrneho domu Jozefa Attilu, ale ušlo sa aj na prvé poschodie hotela Karancs.

Hungarocon bol i netradične dlhý: končil síce, ako zvyčajne, v nedeľu, ale začinal už v čtvrtok. Orientáciu v čase a priestore uľahčoval prekvapivo kvalitný programový zošitok: 32 strán textu a lesklá obálka, ktorá sa len tak hmýrila sponzormi. Skoro sa zdalo, akobi sci-fi v Madarsku nabralo nový dych. Množstvo sponzorov však, ako som aspoň vytušil, pozháňali organizátori: predstavitelia SF časopisu Átjáró magazin a SF zrduženia Avana.

Samotný programový zošitok bol skoro úplne bez chyby: historia Hungaroconu, krátke profily prednášajúcich spolu s fotom, čosi o spisovateľoch aj s fotom, niečo o kluboch, vydavateľstvách, hrách. A samozrejme podrobný program v madarčine a angličtine spolu s mapkou Salgotarjánu. K uplnej dokonalosti snád chýbalo len krátke rezumé prednášok.

Bohužial na con neprišiel na poslednu chvíľu (skrz Internet) avizovaný Robert Sheckely a účasť odriekol aj Stanisłav Lem. Skoda však, že došiel Dawid Prowse, filmový Darth Vader. Na jeho prednášku som si sadal so zmiešanými pocitmi: nevedel som, čo môžem čakať od človeka, ktorý mohol hrať iba v maske, a ked mu rola konečne dovolila masku sňať, tak ho Lucas nahradil niekym iným. Po niekoľkých minútach som Lucasa pochopil a zdupkal som: bezpochyby kvalitné diapozitívy doplňal text popretkávaný žiaľom, prečo len musel, ako herec, v tom či onom filme hrať iba druhé husle. A tak som sa pripravil o zážitok na večné časy: podľa novinových kritík sa Prowse na konci svojej prednášky vraj rozospieval. Teda, spievajuci Dart Wader, to tu este nebolo! Vrchol však dosiahol autogramiádou: fotka s podpisom 3000 Ft, podpis na vlastné médium: 2000 Ft. (Len pre porovnanie, ako to robí jedna z románových postáv Heinleina: za tuto sumu by ste si mohli kupit 25 /respektívne 15/ pecňov chleba).

K dalším zahraničným hostom patril skromný Ian Watson, rozšafný Roberto Quaglia, či šéfredaktor Fantázie, Ivan Alakša. Len som smútil, že som nestretol nikoho z Ikárie (podľa webovej stránky Hungaroconu boli vraj pozvaní). Trio Aľakša – Quaglia – Watson veselo bavili zučastnených o smutnej situácii sf v Europe. To sa im podarilo hned po tom, ako sa dokázali, spolu s krdľom poslucháčov, predrať cez Quarkov bar, naplnený prednáškou a množstvom postáv Star Trek. Organizátori žiaľ zabudli zabezpečiť tlmočníka a tak to bolo všetko v angličtine. (Ešteže mi prekladal Zolt Varga z Košíc).

Ak by som chcel hodnotit Hungarocon ako celok: bolo dost priestoru pre „dráčikárov“ (modely boli nádherné) a kartárov, bolo dosť priestoru aj pre menšiny (ST). Konečne sa už objavili i prví účastníci v kostýmoch. Sympatické bolo, že mnoho akcií sa odohrávalo (sútaž masiek, volba miss, disko, vystúpenie samurajov) na pódiu pred kultúrnym domom, čo mohli zhliadnuť i obyčajní smrteľníci. Vôbec bolo fajn, že i tohto roku si niekto našiel dosť sily, aby usporiadal pre vegetujúcich scifistov v Madarsku con.

K negatívam snád toľko: zdalo sa, že v určitých chvíľach con prekročil schopnosti organizátorov: (vid Aľakša a spol.). Visačky boli pekné, farebné. Problém bol, že kopec sponzorov nenechal na nich miesto na vpísanie mena. Chýbal centrálny program na prízemí a v Quarkovom bare chýbal Quark. A orientácia v kultúrnom dome tiež nebola tip-top.

Najviac ma však rozosmútil fakt, že v bohatej ponuke figúr a figúriek, kárt a katičiek som na celom Hungarocone nenašiel ani jeden-jediný antikvárny pult. Bolo tu síce pár novych kníh a magazínov (všetky z vydavatelstiev, ktoré mali čo do činenia s Hungaroconom), ale žiadny sf bazár, či zastrčená krabica so šalátovým vydaním neakého sf pokladu.

Neviem, či to bola náhoda, alebo Hungarocon sledoval všeobecné trendy spoločnosti. Po cone som totiž, len tak na skúšku, obehol so zoznamom sf kníh niekoľko budapeštianskych antikvariátov. Bieda: všetci chceli len Asimova, Clarka, Vonneguta a Dahla. A len vo výbornej kvalite. Takého Heinleina, Moorcocka, Andersona, Vogta sa báli ako čert svätenej vody.

Ostáva len dúfať, že na niektorom z daších Hungaroconov opäť bude, ako som si už zvykol na Parconoch, Istroconoch a Cassconoch, miestnosť plná SF kníh. Domnievam sa, že to by len ešte pozdvihlo tohoročnú dobrú úroveň Hungaroconu.