Všechna práva © Interkom 1984 - 2004

„Príbehy sú svojím spôsobom tiež zrkadlá,“ hovorí Neil Gaiman. „Používame ich, aby sme si vysvetlili ako svet funguje. Alebo tiež ako nefunguje.“ Ak prijmeme jeho metaforu, potom je zbierka Dym a zrkadlá obrovskou zrkadlovou sieňou, v ktorej nenájdete dve rovnaké zrkadlá. Každé z nich má inú veľkosť. Každé z nich skresľuje skutočnosť vlastným – jedinečným spôsobom. Niektoré sú pokryté hrôzostrašnými ornamentami z posplietaných pavučín a niektoré sú až prekvapivo číre. Žiaľ, nájdu sa aj zrkadlá, v ktorých neuvidíte takmer nič, pretože sklo, z ktorého sú vyrobené, je nepriehľadné.

       „Pani Whitakerová našla svätý grál. Bol na stole v kúte pod kožuchom.“ Takýmto jednoduchým konštatovaním sa začína jedna z poviedok. Gaiman veľmi dobre vie ako čitateľa objať textom okolo krku a v dôvernom tichu mu šepkať do ucha svoj príbeh. Čitateľ kvôli zaujatiu ani necíti váhu rozprávačovej paže. Tá je však zavše taká ťažká, že u čitateľa preváži potreba vymaniť sa zo spisovateľovho objatia nad potrebou dozvedieť sa pointu príbehu. V zbierke Dym a zrkadlá Neil Gaiman objíme čitateľa celkom 31 krát textami, mapujúcimi pomerne široké obdobie jeho tvorby rokov1984 až 1998. Zámerne hovorím o textoch, pretože okrem poviedok tu možno nájsť i básnické formy. Väčšina poviedok bola napísaná na žiadosť vydavateľov pre špecializované antológie. Zvyšok písal autor pre svoje vlastné potešenie, aby sa zbavil dotieravej myšlienky alebo, ako sám priznáva, z lenivosti – nápady, ktoré sa mu nejakým spôsobom vymkli z rúk. Texty nie sú usporiadané chronologicky, ale náhodne podľa toho, ako sa to spisovateľovi páčilo. Vzniká tak zvláštna mozaika rôznorodých motívov a nezvyčajných pohľadov na svet, vnímaný vedome alebo podvedome. Takýto spôsob zostavovania zbierky má svoje úskalia. Mozaika chvíľami pripomína skôr guláš. A tak si môžete prečítať jemný príbeh starej pani, ktorá si za tridsať pencí kúpi v starinárstve svätý grál, pretože by sa dobre vynímal na jej krbovej rímse a vzápätí sledovať muža, ktorý nechá zničiť celú Zem, pretože ho to vyjde lacnejšie ako vražda milenca jeho ženy.

       Zbierka predstavuje Gaimana vo viacerých polohách. Na jednej strane ako zrelého rozprávača s hlbokým pochopením pre človeka, na strane druhej však ako obyčajného človeka, ktorý sa nie vždy úspešne potýka s problémom spracovania nápadu do literárnej podoby. Asi najhorším zážitkom celej knihy je báseň Vírus, čo je dosť povrchná alegória na mániu hrania počítačových hier. Poviedky Hľadám dievča alebo Jazierko so zlatými rybkami a iné príbehy tvoria zase opačný protipól a strhávajú zaslúženú pozornosť čitateľa aj napriek tomu, že neobsahujú nijaký fantastický motív. Jazierko... je napríklad príbehom spisovateľa, ktorý má adaptovať vlastnú knihu do filmového scenára. Autor bez pozlátka zobrazuje zákulisie šoubiznisu, kde sa literárne dielo mení na plastelínu, ktorú si každý tvaruje podľa vlastných predstáv a jediné čo tu ľudí zaujíma sú domnienky, kto robil spoločnosť hercovi Johnovi Belushimu tesne pred smrťou. K ďalším z vrcholov zbierky patrí „kúzelnícka“ báseň Kráľovná nožov a poviedka Trolí most, ktorá výrazne prekračuje rámec obyčajnej strašidelnej rozprávky. Prekvapivo odvážna je poviedka Ochutnávanie, kde sa Gaiman nezdráha vstúpiť na pôdu pornografie, avšak čitateľovi ponúkne podstatne viac než popis pohlavného styku medzi mužom a ženou. Gaiman má svojský – originálny pohľad na svet. Dokazuje to už v úvode knihy, kde len tak mimochodom prejde od rozprávania o okolnostiach vzniku zbierky k písaniu poviedky. Poteší aj skutočnosť, že spisovateľ pridal do knihy časť, v ktorej popisuje inšpiračné zdroje a okolnosti vzniku všetkých textov v zbierke.

       Napokon zostáva iba konštatovať, že aj „božský“ Neil Gaiman je len človek z mäsa a kostí a zbierka Dym a zrkadlá je z potenciálneho „best of“ redukovaná iba na to „of“. Na druhej strane však treba poznamenať, že neurazí ani čitateľa s najnáročnejším vkusom.

       Neil Gaiman: Kouř a zrcadla, Polaris 2003, cena 229 Kč