Všechna práva © Interkom 1984 - 2004

Viacnásobný finalista (1997, 1998, 2000) a víťaz najprestížnejšej slovenskej súťaže v žánri fantastiky Ceny Gustáva Reussa (2000), v ďalších rokoch porotca a sekretár zmienenej akcie, vydal knižku. Poviedok, väčšinu ktorých ste si už mohli prečítať či už v zborníku Krutohlav alebo vo Fantázii. Akokoľvek znie predchádzajúca veta kontraproduktívne a antikomerčne, zdanie klame. Tí, ktorí čítali, totiž vedia, že prečítať Huslicu znamená koledovať si o opätovný návrat k textu, Huslicove prózy sú totiž doslova presýtené významom. Hutné a úsečné, miestami až na hranicu znesiteľnosti, zaoberajú sa dnes aktuálnymi a zložitými problémami – národnostnými rozpormi na Slovensku (Tri farby), prisťahovalectvom a multikultúrnosťou v rámci EU (Hodinár), terorizmom, popkultúrou (Hudba), tieňmi socializmu či nacizmu transponovanými do neradostných alternatívnych svetov (Bodnutie včely, Narodený v Československej socialistickej, Tiene na múroch). Napriek svižnému, kultivovanému štýlu cítime, že autorovi ide väčšmi o to, čo do svojich próz dáva, než ako to spracúva. Výrazová stránka je maximálne zjednodušená, takmer vyčírená, aby sa čitateľ mohol sústrediť na komplex významov, rafinovane prevrstvených iróniou či sarkazmom. Spisovateľovi vonkoncom nestačí tému hravo naznačiť. Ide hlbšie, rozoberá problém z viacerých hľadísk. V pozadí Huslicových textov cítime nevšednú erudíciu predovšetkým v oblasti modernej histórie, ekonomiky a politológie – je to sf v tom najpravejšom zmysle slova, žáner zjednocujúci poznanie s umením, naviac na pozadí už spomenutých nie príliš vedeckou fantastikou využívaných a spracúvaných vedných odborov. V kontexte slovenskej vedeckej fantastiky môžeme preto Huslicu smelo označiť za zakladateľa politfiction. Jeho zakladateľský počin bude pre niekoľkých autorov výzvov, pre množstvo iných nočnou morou – autor hneď na začiatku nastavil úroveň veľmi vysoko. Spisovateľ svoje idey neponúka vtieravo na tanieri autorskej reči. Úplne prirodzene vyplývajú z konania postáv, takže nenáročnému čitateľovi môžu niknúť pod povrchom bravúrne zvládnutých akčných scén. Najsilnejší účinok autor dosahuje potlačením emocií u rozprávača i postáv. Jeho príbehy sú vyrozprávané akoby spakruky, poloironicky zahundrané ako oznam či správa. Mimoriadne bohatá významová vrstva drobí text na mikrocelky, takže čítanie „na dúšok“ je ak nie nemožné, tak prinajmenšom zbytočné, pretože pritom prehliadnete detaily tvoriace podstatu textu. Jeho hutnosť na niektorých miestach prekračuje rámec beletrie smerom k eseji (Hodinár), strohé vety však skrývajú svedectvá skutročne hodné prečítania. Poviedky Narodený v Československej socialistickej či Bodnutie včely poskytujú podľa môjho názoru jeden najprenikavejších pohľadov na reálny socializmus v slovenskej literatúre vôbec. Pretože Huslica sa na nič nehrá. Azda iba na pravdu.

       Z kontextu zmienených próz sa vymykajú úsmevnejšie ladené poviedky o vesmírnom tulákovi Chynaszkim, svojrázna parodickoironická intelektuálna verzia vesmírnych opier samotným autorom označená ako vesmírne grotesky..

       Tematicky a motivicky sú autorove prózy blízke poviedkam Michala Hvoreckého či Miroslava Žambocha (zbierka poviedok Megalopolis), na rozdiel od spomenutých však u Huslicu nájdeme omnoho menej giest a literátskosti, v istom zmysle i literárnosti. Huslica sa svoje príbehy usiluje podať tak, akoby ich nespracúval, lež iba zaznamenával v ich tvrdej javovej bezprostrednosti. Je to umenie?

       Bezpochyby. Podať vymyslený svet tak, aby sa javil priamo, ba až mrazivo žitým, je takmer zázrak. Predpokladám však, že obom spomenutým označeniam by sa autor, nezmieriteľný to nepriateľ pátosu a štylistických kudrliniek, rád vyhol. Pretože pre neho sú podstatné len skutočne podstatné mená.

       Hodnotenie Fantázie: 9/10

Štefan Huslica, Niekedy, Nitra AM-SKALKA 2004, 126 s.