Interkom: Greg Egan: Diaspora

Austrálsky spisovateľ Greg Egan predstavuje v kontextoch súčasnej literárnej fantastiky absolútnu špičku tradičného hard sci-fi prístupu, v ktorom je konečný text výsledkom precízneho extrapolovania súčasných vedeckých hypotéz a poznatkov do konkrétneho príbehu. Jeho literárne texty, romány a poviedky sú teda akýmisi beletrizovanými príbehovými víziami odrážajúcimi stav súčasného vedeckého poznania. Také sú poviedky v zbierke Axiomat v českom preklade vydanej v roku 1998 a romány Město permutací (2002), Karanténa (2002), Úzkost (2004), vrátane dosiaľ posledného vydaného, aktuálneho, nazvaného Diaspora.

Mohol by som predstierať, že som románu Diaspora porozumel, že som pochopil, kde končí súčasná teória (kvantová mechanika, astrofyzika, kognitívne vedy, snáď kybernetika, teória subatomárnych častíc), a kde začínajú Eganove vlastné hypotézy, teórie a rozvinutia, ale nikto by mi neuveril. V exaktných vedách dneška, v stave vedeckého poznania, ktoré odrážajú, sa orientujem veľmi, veľmi, veľmi povrchne. Vlastne neorientujem, viem že existujú a že prekonávajú najsmelšie vedeckofantastické vízie. V kontakte s Diasporou by som teda mal byť nevyhnutne outsiderom, Eganovi jednoducho nemôžem byť dôstojným intelektuálnym partnerom. Môžem z takejto pozície vyniesť akýkoľvek relevantný hodnotiaci súd vzťahujúci sa k Diaspore? Nezbavujem ho vopred zmyslu? Netuším, no ak sa pohybujem na pôde racionálnych úvah, môžem urobiť jediný záver. Diaspora nie je román pre mňa, veď nedokážem ani len zreprodukovať jeho obsah, nie to aby som sa odvážil tvrdiť o čom vlastne skutočne je. Z tohto hľadiska recenzia práve skončila, je vymaľované. Jediné, čo môžem zodpovedne vyrieknuť je estetický súd, týkajúci sa výhradne môjho personálneho vkusu vo vzťahu k formálnej literárnej povahe románu Diaspora. Takto nazeraná, je Diaspora krásna. Je síce ťažkým čítaním, akoby aj nebola, keď človek rozumie slovám, ale uniká mu ich skutočný význam, ale za trpezlivosť a snahu sa odmeňuje požitkom obsiahnutým v štylistickej stavbe viet, odstavcov a kapitol. Je plná novotvarov, ktoré sprvu nič neznamenajú, aby v rozsiahlejšom kontexte získali vlastný, unikátny obsah. Je bizarná, fascinujúca, nepochopiteľná, ako abstraktný obraz. Takto sa dá možno porozumieť aj tomu, o čom je, ale s istotou to tvrdiť nemôžem. Dúfam, že som intuitívne porozumel a to ako je Diaspora napísaná ma motivuje k tomu, aby som jej dokázal porozumieť aj naozaj, aby som jednoducho vedel, čo a o čom Egan vlastne píše. Viem si predstaviť populárno-vedeckú knihu, ktorá by bola komentárom k Diaspore. Zhromažďovala by fakty a teórie súčasnej vedy a celkom polopatisticky by vysvetľovala, čo kde, kedy, prečo a ako to Egan myslel.