Interkom: Ještě k Revúci

S potešením som si prečítala humoristický cestopis „Reussova Revúca“ od Martina Schustera v Interkome 6-7/95. Keďže ma v ňom spomína, nedá mi, aby som vás - ako jedna zo spoluorganizátorov Reussovej Revúcej a členka literárnej poroty v súťaži o najlepšiu slovenskú poviedku v oblasti fantastiky - nepožiadala o uverejnenie môjho celého listu.

Pripadám si však ako Alenka z ríše divov, pretože (po mnohých conoch) som konečne pochopila, že sa na ne poniektorí chodia iba dobre „nažrať a ožrať“. Ale zrejme som dosiaľ mala šťastie na iných ľudí. Aby som totiž bola úprimná - považujem cony za stretnutia fanov, ktorí milujú SF a ktorým, samozrejme, v rozhovore o predmete spoločného záujmu nedokáže zabrániť ani fľaša dobrého trúnku. Lenže con je jedna vec a autorské stretnutie účastníkov literárnej súťaže s porotou a kritikmi druhá! Martin si voľajako pomýlil pojmy... To je však jeho problém.

1. Tzv.“lovecké kvarteto“, ktoré hralo na slávnostnom prijatí u pána primátora, bolo vlastne kvinteto (treba sa naučiť rátať do päť).

2. Detičky recitovali báseň významného slovenského a v súčasnosti ešte tvorivého básnika a nie, ako Martin „vysherlockoval“, báseň „bohatiera“ G. M. Reussa (každý, kto si chce dovoliť pasovať sa za kritika, by mal poznať najmä súčasnú literatúru).

1. Tzv. „mladé mäso“, dodané strednými školami v Revúcej pre „pobavenie spisovateľským elévom“ bolo laickou porotou, ktorá udelila Cenu mesta Revúca (získala ju Alexandra Pavelková zo Zvolena za poviedku Dráčik) a podľa môjho názoru nebolo príliš dostupné autorovi ani jeho spolucestovateľom po krčmách. Chcem tým naznačiť, že každý súdi podľa seba...

2. Spomínaná fľaša, ktorú vraj veľkoryso priniesol autor článku, (a ako sa sám označil) aj najväčší kritik SSAF na neformálne posedenie, nebola totiž jediná... Ja osobne som podporila mladých autorov a členov revúckej poroty tekutým honorárom a prispel naň o.i. tiež Vlado Srpoň, Ondrej Herec, a jedna z revúckych organizátoriek. Svoju „povinnosť“ si neskôr splnil i teoretik a spisovateľ Dr. Gustáv Murín, ktorý bol vtedy síce v povznesenej nálade, no pochybujem, že by bol dodatočne natoľko „vtipný“ ako Martin...

Dojemné nepochopenie zmyslu podujatia, v ktorom vraj išlo o „predávanie“ cien (SSAF ceny NEPREDÁVA, ale odovzdáva), ma u Martina Schustera ani neprekvapilo. Keď nepostrehol, že išlo o odborný autorský seminár a nie o con (a dal prednosť šlofíku po bohatierskom ťahu), nemohol oceniť zámer podujatia a napísať zaujímavejší cestopis... V tom svojom totiž predstavil Slovákov z pohľadu cestopiscov minulých storočí. V dejinách objaviteľských ciest je to však prvý a jediný prípad, že v detinskom vytržení nad „primitívnymi domorodcami“ žasne jeden z príslušníkov toho istého kmeňa. A ak sa sami takto vidíme, ako nás potom vidia ini?!

Neprekáža mi ani Martinovo svojské vnímanie slávnostného odovzdávania cien autorom a organizátorom, pretože (na vysvetlenie), mňa osobne veľmi prekvapila udelená cena (ďakovný list). Vôbec som totiž neočakávala, že niekto ocení moju námahu (prepisovanie všetkých textov spolu s Jurajom Tomanom na počítači, porotcovanie a organizáciu stretnutia v Revúcej), ktorú som vynaložila vo voľnom čase a grátis!!! Pripájam na ukážku článok z Revúckych listov.

Množstvo „žranice a pitiva“ je podľa môjho názoru dobrou vizitkou kvalitných sponzorov a organizátorov podujatia a tak som aspoň pri tejto Martinovej poznámke spokojná, že sme mu vyhoveli. Prajem mu, aby mu saláma ďalej liezla ušami a šunka trčala z nosa a aby prespal aj iné zaujímavé podujatia, nielen odborné semináre, besedy a neformálne stretnutia (o ktoré prišiel pobehovaním za otvorenými krčmami). Do literatúry možno totiž vstúpiť mnohými spôsobmi, okrem iného aj vchodom pre služobníctvo...

Na dôvažok mu však odporúčam, aby si nabudúce pri písaní cestopisov presnejšie pozisťoval mená „jednotiek“ - teda organizátorov (spomínaný Dušan Dobrovský je Dušan Dubovský, autor niekoľkých národopisných publikácií), ktorí zabezpečovali pracovný seminár slovenských autorov fantastiky pri SSAF v Reussovej Revúcej.

Domnievam sa, že Martin Schuster, hoci nevdojak, urobil vynikajúcu popularizáciu nášmu podujatiu a som mu za to vďačná! Teší ma tiež, že v ňom máme (konečne!) na Slovensku prvého feministu - učenlivo si osvojil osvojil štýl českých feministiek Caroly Biedermanovej a Evy Hauserovej... Odporučila by som jeho cestopis aj do súťaže O cenu G. Reussa 95 pretože je to naozaj fantasy, lenže rukopis už bol uverejnený. Žiaľ, nemôžeme urobiť výnimku ani v jeho prípade.

A ak Martin nazýva zborníky Krutohlav „prepadákovými zbierkami“, má asi svojich vlastných obľúbených autorov. Preto budem veľmi rada, ak budúce ročníky súťaže o Cenu G. M. Reussa dokáže obohatiť touto kvalitnou tvorbou. Osobne si myslím, že zborníky iba predstavujú súčasnú slovenskú tvorbu - a tá môže byť stále lepšia a lepšia...